Nachádzate sa tu

Správa o vedecko-výskumnej činnosti realizovanej na rieke Nitra (revír č. 2 -1440-1-1 Nitra č. 5)

    V roku 2015 a 2016, v jarnom (máj) a jesennom (september) období, sa elektrickým agregátom odlovil jalec hlavatý v počte 40 ks (10 ks jar 2015, 10 ks jeseň 2015, 10 ks jar 2016 a 10 ks jeseň 2016) rôznej veľkosti (215 – 410 mm, resp. 116 – 735 g), za účelom zistenia množstva ťažkých kovov vo svalovine a porovnania s predchádzajúcimi výsledkami.
   Aj výsledky analyzovaných rýb z roku 2016 ukázali, podobne ako výsledky z predchádzajúceho roku, vysoké hodnoty obsahu ortuti, kadmia a olova vo svalovine jalca hlavatého. V prípade kadmia boli tieto vysoké hodnoty zistené v 90 % (v 18 ks z 20 analyzovaných), v prípade olova v 80 % (v 16 ks z 20 analyzovaných) a u ortuti až v 100 % (v 20 ks z 20 analyzovaných) rýb. Vyššie hodnoty týchto ťažkých kovov boli zistené v jesennom období, v porovnaní s jarným.
   Miera prekročenia platných hygienických limitov (1881/2006/ES a 629/2008/ES)  rozhodujúcich o tom, či svalovina rýb je alebo nie je vhodná na ľudskú konzumáciu, sa v prípade olova pohybovala v priemere na úrovni 2,2 – 5,1 násobku (120 – 410 %), v prípade kadmia v priemere na úrovni 1,8 – 7,4 násobku (80 – 640 %) a v prípade ortuti to bolo 1,86 – 4,38 násobne viac (86 – 338 %), ako to povoľujú vyššie spomínané európske smernice. Na základe týchto dvoch smerníc by sa predmetné ryby nemali konzumovať.
   Na druhej strane Svetová organizácia pre poľnohospodárstvo (FAO), resp. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pripúšťa konzumáciu kontaminovaných potravín, pokiaľ ich množstvo neprekročí tolerovaný denný, týždenný, resp. mesačný limit. Ten je stanovený v prípade olova hodnotou 0,00002 – 0,003 mg/kg hmotnosti ryby/osobu/deň, v prípade ortuti hodnotou 0,004 mg/kg hmotnosti ryby/osobu/týždeň a v prípade kadmia hodnotou 0,025 mg/kg hmotnosti ryby/osoba/mesiac. Za osobu sa považuje dospelý jedinec o hmotnosti 60 kg. Ak by sme to chceli prepočítať a povedať, koľko rýb sa môže zjesť bez toho, aby sme telu ublížili, tak v prípade olova by to bolo v priemere 17 – 25 g/týždeň, resp. 68 – 100 g/mesiac; pri ortuti by to bolo 3 g/týždeň, resp. 12 g/mesiac a v prípade kadmia 25 – 57 g/týždeň, resp. 100 – 227 g/mesiac. Inými slovami povedané, ani nie jedna porcia za mesiac a aj to len za predpokladu, že sa vo svalovine nevyskytujú iné závažne látky (napr. perzistentné organické kontaminanty – PCB, DDT, HCH, HCB a pod.).
   Smutné je na tom to, že hoci táto situácia trvá už niekoľko desaťročí a za tak dlhý čas by si človek pomyslel, že sa to zlepší. Ale opak je pravdou – táto situácia sa rokmi nezlepšila, ba v niektorých ukazovateľoch sa dokonca aj zhoršila, v porovnaní s minulosťou.
 
   Záverom je potrebné povedať aj to, že problém kontaminácie ťažkými kovmi sa nemusí týkať všetkých rýb. Ryby, ktoré sa vysádzajú do revíru v lovnej veľkosti (kapor, pstruh dúhový a pod.), sú z tohto revíru vychytané v priebehu niekoľkých týždňov a tento ich krátkodobý pobyt, aj keď v kontaminovanom prostredí, nepredstavuje zásadné zdravotné riziko. Výnimkou sú len „kapitálne“ kusy týchto vysádzaných rýb, ktoré sa nevychytajú a v kontaminovanom prostredí zostanú dlhší čas.
   Naopak, ryby, ktoré sa bežne nevysádzajú, predovšetkým tzv. biela ryba – podustva, mrena, jalec a pod. sú ryby, ktoré sa dožívajú vyššieho veku, dlhšie žijú v kontaminovanom prostredí a kumulujú tak aj viac ťažkých kovov, toto zdravotné riziko predstavujú. Podobne sú na tom aj dravé ryby, ktoré sa síce vysádzajú, ale tým, že sú na konci potravového reťazca, kumulujú spravidla vyššie množstvá kontaminantov a preto taktiež môžu predstavovať zdravotné riziko z hľadiska konzumácie rýb športovými rybármi.

   Na základe týchto zistení by bolo vhodné informovať členskú základňu o tejto skutočnosti.
 
Nitra, 10. január 2018          
                                                                                              Ing. Jaroslav Andreji, PhD.
                                                                                                          SPU Nitra